Na starom sídlisku byt nula plus jedna,
tam život dožíva jedna stará žena.
Všetci už odišli. Zostali spomienky -
jediní priatelia, lásky aj priateľky.
Na starom sídlisku z okna na svet hľadí,
nevie si spomenúť „aké to je, byť mladý ?!“
Všetci sa rútia tam niekam do neznáma,
nikto z nich netuší kam díva sa ICH mama.

Detičky – vtáčatá po svete lietajú,
pamäť im neslúži, často zabúdajú.
Vnúčatká – sýkorky ukazujú líčka
Nikto sa nepýta: „Čo tvoja babička?“

To staré sídlisko čo tu veky stojí
Ľuďom je pritesné, a predsa ich nespojí
Poštárka zazvoní. Prinesie dôchodok.
Za mesiac príde zas. Mesiac je ako rok.

Detičky – vtáčatá na zob sa zlietajú.
Vnúčatká – sýkorky babičke spievajú.
Nikto sa nepýta: “Ako sa máš, mami?
Vychádzaš s peniazmi ? A nechceš ísť s nami ?“
Nikto sa nepýta – výslužku zabalí
A žold si spočíta. V rukách ho nepáli.
Nikto sa nepýta, veď je už na čase
užiť si SVOJ život v celej jeho kráse !

Na tichom sídlisku byt nula plus jedna
ožíva hádkami „čie a aká cena !“
Poštárka nezvoní. Z neba ticho prší
dážď nemých výkrikov a tupá bolesť v duši ....