Zo začiatku na sklonku,
otázka,či slnko svieti vonku?
Spočiatku, no razom,
odpoveď zaznie prázdnom.
Časom každým dňom
hádam sa z vnútorným hlasom.

Neviem kam miery dym so slzami v ľudských očiach,
čo ľudia nevedia rozlúštiť po stáročiach.
Rozplynie sa sám, keď komínom stúpa.
Možno sa dočkám.

Zajtra cez deň zistím to,
čo chce rozum po ľuďoch?

O konci viem veľmi málo
čo začína na sklonku.
Možno sa mi to už stalo,
dozviem sa to však až vonku.

Zajtra ráno zmením to
a zmierim sa s rozumom.