Nechápem, prečo sa tváriš ako kráľ,
ja som sa z teba nevyspal,
nemyslíš ? Je trochu zúfalé,
že po priateľoch zostali len tiene.
Do oči nedostaneš pravdu,
vyjde von z ľudí až keď za roh zájdu,
keď dovolíš, vyvediem ťa z omylu,
mýliš sa, niesi stred vesmíru.

Tebe to nevadí,
všade si iba ty,
iných uz nevidíš,
akoby len spíš.
Tak otvor si oči,
zabudneš odbočiť,
život je rieka,
v nej svetu utekáš.

Okolo teba sa nič netočí,
niesi slnko ani os na kolotoči,
nezabúdaj si ako mi všetci,
ako kvapka každého farby na štetci.
Tuším, zle sa ti to počúva,
no topánky reality obúvaj,
zobuď sa, neskonči na dne,
ja verím, tebe sa to nestane.

Tebe to nevadí,
všade si iba ty,
iných už nevidíš,
akoby len spíš.
Tak otvor si oči,
zabudneš odbočiť,
život je rieka,
ktorá ti uteká.